Hagen show, Papua-Nová Guinea

Autor: OZ Cestou necestou | 10.10.2016 o 14:07 | Karma článku: 1,83 | Prečítané:  134x

Krátky úryvok z Hagen show, tradičného festivalu v náhornej plošine Papue-Novej Guinei, kde domáci tancujú pomaľovaní všetkými farbami sveta. Už od 11.10.-22.11. pripravujeme viac ako 100 cestovateľských prezentácii v 18 mestách.

Spím u Cliffa z Couchsurfingu. Doma sú iba deti a vychovávateľka. Získavam si ich roztopenou čokoládou, ktorou oblievam banán. „Ako si to urobil?,“ pýta sa ma najstarší syn Niugo. „Je to jednoduché,“ a ukazujem mu obal tmavej čokolády na varenie, ktorá ma prekvapuje krajinou pôvodu – Poľsko. Roztopená na banánoch a s mliekom chutí dobre. Bez roztopenia ako každá poľská...

Keď sa ráno presúvam k Rebiamul Sports Ground - dejisku Hagen Show, najväčšej kultúrnej udalosti roka v meste, prichádzam skoro. O deviatej vidím pripravovať sa iba jednu skupinu. Pri prvej bráne sa rozprávam so strážnikom. „Je vchod tu alebo...“ a ukazujem vedľa. „Máš lístok?“ „Nie,“ odpovedám. Pár chalanov ma chce poslať k hlavnej bráne, ale jeden hovorí, nech chvíľu počkám. Vraj pôjdeme za šéfom. Po chvíli otvára bránu a s ďalšími dvoma chalanmi ma odprevádza k trávnatej ploche dejiska šou. Je tu prázdno a prichádza iba pár turistov. „Lístok stojí 200K. Ak chceš, za 100 ťa pustíme,“ hovorí. Neskôr znižuje na 50 a 40. „Hovoril si 40,“ hovorí mi. „Nie, hovoril som 4. Toľko platia domáci, aby boli za ohradou,“ odpovedám a dodávam, že 50 nemám, a tak môžeme ísť von. Smerujeme von a pýta sa ma, koľko mám. Vo vačku mám pripravených 10K na prípadnú desiatu či vstupné. Dávam mu ich a necháva ma vnútri. „Nikto sa ťa nebude nič pýtať. Ak by ťa však vyhodili, prídeš za mnou a vrátim ti peniaze. Nevychádzaj však z areálu,“ hovorí mi. Viem, že niekde vonku sa skupiny pripravujú, ale to už by som sa dnu nedostal... Po chvíli začínajú prichádzať. Jedna po druhej, postupne, celé hodiny. Show je veľmi podobná tej vo Wabagu. I skupiny sú niektoré rovnaké či veľmi podobné. Iba pár ich je z Morobe a Madangu. Avšak zahraničných turistov je tu oveľa viac (50 až 100). Domácich ľudí v okolí je však oveľa menej ako vo Wabagu, kde to doslova žilo. Možno sú len vonku za bránou...

Každá skupina tancuje po celé hodiny. Stretávam Manuela, ktorý si vybavil cez známeho media pass, a tak mal vstup zdarma. A ukazuje mi Julie z Kanady. Ak by mi ju Manuel neukázal, nespoznal by som ju. „Posledné dni som bola u domácich na dedine. Opýtali sa ma, či by som chcela s nimi tancovať. Zaplatila som iba za prenájom kostýmu a som tu zadarmo. Celú noc nás maľovali a učili tancovať,“ hovorí.

Ak sa chce turista pohybovať medzi skupinami a fotiť, normálne vstupné je 300K na dva dni. „Ako si si kúpil lístok?,“ pýta sa ma o pár dní nato jeden Švajčiar. Keď mu hovorím svoj príbeh, iba hovorí: „Ja som prišiel na skok z Austrálie iba kvôli festivalu. Nikde som nevedel zistiť informácie o možnosti kúpiť si lístok a všetky hotely boli od 600 dolárov na noc. Tak som si kúpil 3-4 dňový balík s ubytovaním, stravou, presunom z Hagenu do Goroky za 1500 dolárov,“ hovorí. My traja sme však celkom iné prípady...

Viac o vyše 4 mesačnej ceste sa môžete dopočuť na cestovateľskom festivale Cestou necestou po celom Slovensku. 

Text a fotografie: Michal Knitl, úryvok z novej knihy Papuánske srdce

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?